Máte úlohu, ale namiesto nej robíte niečo úplne iné? V tom prípade prokrastinujete. Pri práci z domova hrozí prokrastinácia ešte viac, ako v kancelárii. Pozrite sa, kedy jej podľahnete častejšie a ako sa z toho dostať von.

Čo je to prokrastinácia?

Prokrastinácia je odkladanie úloh alebo práce, ktoré sprevádzajú negatívne pocity (nechuť, výčitky svedomia a tak ďalej). Ak teda urobíte inú, časovo rovnako (ne)dôležitú prácu či činnosť, z ktorej máte dobré pocity, potom nejde o prokrastináciu. „Prokrastinácia nie je ľudská vlastnosť. Nikto nie je prokrastinátor, ani to nie je choroba. Je to symptóm a dôsledok niečoho,“ vysvetľuje Hana Jadavan, špecialistka na tematiku agility a agilefluencerka, ktorá zároveň dodáva: „Kto hovorí, že neprokrastinuje, je podozrivý.“ Prokrastinácii teda nie je možné predchádzať a aspoň niekedy sa s ňou stretne skoro každý.

Príčiny prokrastinácie

Ak je prokrastinácia príznak niečoho, potom je dobré mať jasno v tom, čo ju spôsobuje práve teraz u vás samotných, aby ste podľa toho proti nej mohli zakročiť. Podľa Hany Jadavan to môže byť niektorá z týchto príčin:

• Nízka motivácia: Máte naplánovaných veľa vecí, ktoré „musíte“ urobiť, a málo tých, ktoré „chcete“ urobiť.
• „Príliš veľký slon“: Stáva sa to hneď na začiatku práce, v prípade, že sa vám úloha zdá ťažká alebo príliš rozsiahla („príliš veľký slon“) a neviete, ako na to, za ktorý koniec povrazu potiahnuť („ako naporcovať slona“).
• Úloha je náročnejšia, než sa zdala na začiatku: Prokrastinácia v tomto prípade vzniká v priebehu plnenia úlohy, keď začne vychádzať najavo, že je úloha nad vaše schopnosti, prípadne sa zadanie a podmienky práce nečakane menia či sa spájajú s negatívnou emóciou.
• Nedostatok time management skills (schopností, ako si organizovať prácu, čas či dávkovať výdaj energie na úlohu): Nedokážete si štrukturovať prácu a pracovať s časom a energiou.
• Chýbajúce návyky a nedostatok sebakontroly: Nemáte vybudované návyky na pravidelnú pracovnú činnosť a nie ste disciplinovaní.
• Nedostatok starostlivosti o telo a psychiku: Pri nezdravom životnom štýle, teda zlých návykoch pri práci so svojou fyzickou a mentálnou energiou (nedostatok spánku a/či pohybu, nezdravé stravovanie, nedostatok vhodnej relaxácie) sa dostaví vyčerpanie, ktorého dôsledkom je aj prokrastinácia. Do tejto kategórie spadá  aj obdobie začínajúcej choroby či napríklad momentálna zdravotná indispozícia (migréna, hormonálne výkyvy a podobne).
• Vplyv prostredia: V prípade, že pracujete v prostredí, ktoré nepodporuje pracovný výkon, budete mať tendenciu prokrastinovať. Doma to môže byť partner, ktorý prokrastinuje, neporiadok, ktorý odvádza vašu pozornosť od naplánovanej úlohy („Nemôžem sa na to pozerať, musím to ísť najskôr upratať.“). V prípade práce napríklad v kaviarni, parku či na plavárni zase môže človek podľahnúť nečinnosti pozorovaním okolia.

Komu alebo kedy hrozí prokrastinácia vo vyššej miere?

Na počudovanie, neexistujú ľudia, ktorí by boli na prokrastináciu zo svojej podstaty náchylnejší než ostatní. „Typ ľudí, ktorí by boli náchylnejší na prokrastináciu, zatiaľ odborná literatúra nikde neuvádza,“ ubezpečuje Hana Jadavan. Vždy teda záleží na každom, či sa rozhodne so svojou prokrastináciou niečo robiť a skutočne to aj urobí. Avšak, iné to je s tým „kedy“. V skutočnosti sú situácie, keď je človek na prokrastináciu náchylnejší. „Prokrastinácia môže byť symptómom vyhorenia, prípadne naopak toho, že nám naša práca nedáva zmysel,“ vysvetľuje expertka. Podľa nej navyše existujú pri plnení pracovnej úlohy fázy, keď hrozí prokrastinácia viac, než v iných momentoch: „Všeobecne sa hovorí, že pred začiatkom nejakej úlohy či projektu. Problém tiež nastáva okolo polovice, takzvanej ‚death valley‘, keď sa minie prvotné nadšenie, ale ešte necítíme ‚cieľovú rovinku‘.  Na konci to už býva skôr ojedinelé.“ Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že predovšetkým fáza od polovice do troch štvrtín plnenia úlohy je pre mňa mimoriadne kritická, a to aj mimo práce, napríklad pri cvičení (akomkoľvek). Kedykoľvek som sa začala cítiť vyčerpane a chcela som to vzdať, bol tréning v polovici. Mohla by som si podľa toho nastaviť hodinky. Tieto pocity pretrvávali, až kým do konca neostávala posledná štvrtina. Potom som takzvane „chytila druhý dych“ a tréning dokončila.

Pomoc, prokrastinácia! Čo s tým hneď teraz?

Keď si uvedomíte, že prokrastinujete, môžete s tým okamžite niečo urobiť? „Keď sa pozrieme na možné príčiny, je potrebné si priznať, čo nám prokrastináciu spôsobuje práve teraz. A túto príčinu riešiť. Toto ale môže trochu trvať. Ako okamžité riešenie sama používam buď si prikázať, prípadne ísť od toho, teda odložiť to vedome na neskôr, avšak na konkrétnu dobu,“ radí Hana Jadavan. Na každého a v rôznych situáciách funguje totiž niečo iné, preto sa nebojte vyskúšať rôzne techniky a prístupy. A akonáhle niečo zafunguje, skúste sa toho držať. Počítajte však s tým, že si nevystačíte s jedným riešením. Skôr sa snažte si „namiešať vlastný koktejl“, aby ste mali viac možností, po čom siahnuť. Nie vždy totiž hneď zistíte, aký signál vám prokrastinácia vlastne vysiela. Niekedy môže pomôcť sa rýchlo a svižne pretiahnuť a potom si dokončenie úlohy prikázať, inokedy si zdvihnúť stôl a začať pracovať postojačky a ešte v inom prípade skutočne sebakriticky posúdiť vlastné aktuálne možnosti a schopnosti a úlohu preplánovať s tým, že teraz zapracujem na získaní vlastných síl.

Je možné prokrastinácii predchádzať?

Vyhnúť sa prokrastinácii úplne nie je možné. „Predchádzať sa tomu asi nedá, pretože ide o príznak niečoho. Je len možné znížiť pravdepodobnosť jej výskytu,“ myslí si Hana Jadavan. „A tomu veľmi napomáha znalosť samého seba. Vedieť, čo na mňa funguje – to je kľúčové. Vyskúšať rôzne akcie na rôzne typy úloh či činností.“ Zahŕňa to ako dlhodobú prácu na svojich pracovných aj fyzických návykoch, úpravu pracovného prostredia (polohovací stôl na prácu postojačky môže výrazne pomôcť v boji so zdĺhavým a neplodným vysedávaním pri počítači), vedomú prácu na odbúravaní stresu a pravidelnú psychohygienu. „Je to celoživotný proces, pretože príčiny prokrastinácie sa dostavujú priebežne a je potrebné na ne reagovať. Je to podobné, ako smútok. Keď príde, je potrebné nájsť príčinu a tú vyriešiť,“ dodáva expertka.

Autorka: Eva Suchomelová

Zdroj fotografií: Liftor.cz, Canva.com