Pribúdajú dôkazy o tom, že nadmerné sedenie zhoršuje naše zdravie i kvalitu života. Jedna z novších štúdií hovorí o vplyve sedu na nádorové ochorenia pečene. Ďalšie zase predstavuje hypotézu, že sedavé zamestnanie narušuje našu črevnú mikroflóru, čo vedie napr. k obezite alebo cukrovke 2. typu. Polohovacie stoly by sa tak mohli stať novým štandardom v prevencii civilizačných ochorení.

Ani dostatok cvičenia nevykompenzuje niektoré negatívne dopady nadmerného sedenia. S týmto zistením prišla juhokórejská štúdia zverejnená v prestížnom vedeckom periodiku Journal of Hepatology.

Vedecký výskum, ktorý prebehol v roku 2016, našiel spojitosť medzi množstvom presedených hodín a ochorením nazývaným nealkoholové stučnenie (steatóza) pečene (v anglickej literatúre non alcoholic fatty liver disease - NAFLD).

Táto choroba sa - ako napokon napovedá aj jej názov - prejavuje ukladaním tuku v pečeňových bunkách. Ak sa nelieči, spôsobuje zápal (nealkoholická steatohepatitída - NASH), ktorý môže viesť k cirhóze pečene a nádorovému ochoreniu. Steatóza pečene je súčasťou tzv. metabolického syndrómu, ktorý sa spája s cukrovkou 2. typu, vysokým krvným tlakom a ďalšími kardiovaskulárnymi chorobami.

Veľký problém predstavujú množiace sa prípady stučnenia pečene. Medzi rokmi 1997 a 2014 stúpol v Českej republike počet ľudí s týmto ochorením päťkrát (vo vekovej skupine 18 až 39 rokov dokonca 7krát).

Výsledky kórejskej štúdie prinášajú ďalší dôkaz, že nadmerné sedenie (v práci, doma či v doprave) zrejme naozaj môže viesť k predčasnému úmrtiu.

Riešenie ponúkajú polohovacie stoly

Spomínanej kórejskej štúdie sa zúčastnilo takmer 140 000 dospelých jedincov. Vedci ich - podľa miery fyzickej aktivity - rozdelili do troch skupín:

• neaktívni,
• mierna aktivita,
• aktivita prospešná pre zdravie.

Ďalším deliacim kritériom bol počet hodín strávených v sede (do 5 hodín, 5 až 9 hodín a nad 10 hodín denne). Priemerný účastník štúdie presedel 7,6 hodiny denne. Súčasťou štúdie bolo tiež vyšetrenie pečene pomocou sonografie (ultrazvuku).

Príznaky NAFLD vedci našli u 28 % dobrovoľníkov (vyše 39 tisíc ľudí). Štúdia naznačuje, že doba sedenia priamo súvisí s pravdepodobnosťou výskytu nealkoholického stučnenia pečene. Jedným z najdôležitejších výstupov štúdie bolo zistenie, že ani fyzická aktivita nedokáže zvrátiť dôsledky nadmerného sedenia. Vedúci štúdie dr. Seungho Ryu preto tvrdí, že by lekári mali so svojimi pacientmi riešiť možnosti, ako množstvo presedeného času znížiť.

Pomôcť môže napríklad zavedenie polohovacích stolov do ordinácií praktických lekárov. Vedci testujú hypotézu, že pacienti budú ochotnejší zmeniť svoj životný štýl, ak ich k nemu vyzve praktik, ktorý sám pracuje postojačky.

Ďalšie štúdie

Spomínaná juhokórejská štúdia ale nie je jedinou, ktorá sa vplyvom sedenia na zdravie zaoberala. Všeobecnejšie sa touto témou zaoberali v roku 2017 fínski výskumníci. Tí našli vzťah medzi dobou sedenia a vnímanou kvalitou života. Výsledky štúdie vykonanej na 1 420 účastníkoch navyše podporili teóriu, že ľahká aktivita negatívne následky nadmerného sedenia nezvráti.

Ešte zaujímavejšie sú výsledky metaanalýzy z roku 2020 uverejnenej v magazíne Frontiers in Microbiology. Naznačujú, že sedavý spôsob života vedie k zníženiu počtu druhov črevných baktérií. To má zrejme za následok rozvoj niektorých civilizačných chorôb, ktoré sa s nadmerným sedom spájajú (obezita, cukrovka 2. typu a i.).

Zhrnutie článku:

• Nadmerné sedenie vedie k nealkoholovému stučneniu pečene, ktoré môže vyústiť v cirhózu a nádorové ochorenia.
• Ani nadmerná fyzická aktivita nezvráti negatívne dôsledky mnohých presedených hodín.
• Podľa mnohých štúdií môže nadmerné sedenie viesť k obezite a cukrovke 2. typu.