Dlhodobá práca na počítači: za čo všetko môže?
To, že dlhodobé sedenie a pozeranie do počítača, hoci v rámci pracovnej doby, nie je najzdravšou aktivitou, je v dnešnej dobe viac než známa vec. Vedeli ste však, že bolesti a zdravotné problémy vzniknuté vo vynútenej pozícii a opakovaným používaním len niektorých častí tela majú svoje vlastné označenie? Hovoríme o RSI syndróme, z angličtiny Repetitive Strain Injury, Repetitive Stress Injury = poškodenie z opakovaného používania.
Ide o poškodenie šliach, svalov, kĺbov či nervov z pohybu, ktorý ich neprimerane zaťažuje. Poškodenie týchto štruktúr môže vzniknúť jednak náhlym preťažením (napríklad zranenie, šport), prípadne omnoho častejšie dlhodobým jednostranným pohybom v nevyhovujúcej pozícii. RSI syndróm sa najčastejšie prejavuje bolesťou v postihnutom mieste. Občas sa môže pridať opuch, časť tela môže byť nadmerne citlivá, prípadne v nej naopak môžete pociťovať až nepríjemné pocity ako mravčenie, respektíve dokonca aj zníženú citlivosť. Niekedy sa môže pridať slabosť, takže človek nie je schopný udržať v rukách predmety.
RSI postihuje najčastejšie ruky
Najčastejšou časťou tela, ktorú RSI postihuje v prípade ľudí so sedavým zamestnaním a dlhodobou prácou na počítači, sú ruky, konkrétne zápästia a prsty. V prípade, že títo ľudia nemajú ergonomicky usporiadané pracovisko a nesprávne si opierajú ruky o podložku, prípadne ruky neustále držia vo vzduchu, môže sa u nich prejaviť napríklad syndróm karpálneho tunela. Ten sa prejavuje necitlivosťou, brnením, tŕpnutím a bolesťou zápästia či niektorých prstov, konkrétne palca, ukazováka a prostredníku na ruke, pričom tieto prejavy sa zhoršujú najmä v noci. Príčinou je zúženie priestoru karpálneho tunela, čo je úzky kanál v zápästí, ktorý funguje ako priechod pre nervy, cievy a šľachy medzi predlaktím a dlaňou ruky.
K preťaženiu určitých častí tela môže prísť aj priamo v kancelárii
Vynútená pozícia, dlhodobé preťažovanie stereotypnými pohybmi bez regenerácie a nevyhovujúce usporiadanie pracovného priestoru môže smerovať v prípade jedincov pracujúcich v kancelárii taktiež k zápalom šliach a svalov. A aj napriek tomu, že sa zápal rozvíja spočiatku nenápadne, o to bolestivejší má priebeh. Namáhané miesto je opuchnuté, začervenané a bolí predovšetkým pri pohybe, niekedy však už aj v pokojovom režime. Na horných končatinách hovoríme najčastejšie o rukách a predlaktiach. V prípade, že preťažíme nadmernou námahou svaly predlaktia a ich šľachy a úpony, objaví sa bolesť na vonkajšej strane lakťa. Vtedy hovoríme o takzvanom tenisovom lakti. Ten, paradoxne, nepostihuje v súčasnej dobe tenistov, ale predovšetkým ľudí pracujúcich v kancelárii, takže starší názov tohto ochorenia – pisársky lakeť – vypovedá o všetkom.
Keď vás z počítača bolí krk
Pretože sa väčšina práce na PC odohráva posediačky, je naša chrbtica tým najnamáhanejším článkom celého nášho tela. Sed je pozícia, keď je na medzistavcové platničky vyvíjaný najväčší tlak. Navyše, absolútna väčšina ľudí sedí príliš dlho v pozíciách, v ktorých sú niektoré svaly nadmerne skrátené a niektoré, naopak, nadmerne pretiahnuté a neaktívne. Vzniká tak živná pôda na rozvoj svalových dysbalancií, ktoré následne môžu smerovať k preťaženiu určitých úsekov chrbtice a vzniku bolestí chrbta. Ak k dlhodobému sedeniu pridáme aj zdrevenené sledovanie monitora počítača v nevhodnej výške s nutnosťou neustáleho zdvíhania a zakláňania hlavy, je logické, že najviac trpí v tomto prípade krčná chrbtica.
Dlhá práca na počítači, v miestnosti s absenciou čerstvého vzduchu, nevhodným osvetlením, respektíve často na veľmi malom priestore, nepridáva na pohode ani našej psychike. V prípade jedincov pracujúcich dlhodobo v kancelárii sa vtedy môžu objaviť psychické problémy, a to od jednoduchých výkyvov nálad až po vážnejšie problémy typu depresia.
Čo robiť, keď vám niektorý z príznakov RSI hrozí, prípadne sa už u vás objavil?
Nemusíte nevyhnutne ihneď meniť zamestnanie, aj keď krátka dovolenka alebo cielený odpočinok by určite neboli od veci. Zmena pracovného tempa a režimu je často veľmi zásadná a niekedy aj nevyhnutná. Minimálne sa naučte vedome relaxovať nielen telo, ale predovšetkým váš mozog. V prípade bolestí určite vyhľadajte doktora/neurológa, prípadne ortopéda), ktorý vás vyšetrí a stanoví správnu diagnózu. Nech už bude diagnóza akákoľvek, je viac než vhodné vyhľadať taktiež fyzioterapeuta. Ten vám nielenže pomôže s akútnymi bolesťami, ale taktiež vám odporúči kompenzačné cviky a poradí vám s úpravou pracovného prostredia. To je totiž v tomto prípade to najdôležitejšie.
Čo môžete urobiť hneď sami?
Keď už musíte sedieť, strážte si čas, neseďte dlhšie než 45 minút, rovnako, ako v škole. Rovnako venujte pozornosť umiestneniu monitora, správnemu osvetleniu a používajte ergonomické pomôcky na prácu na PC, ako je napríklad myš alebo klávesnica. Nemusíte však pracovať nevyhnutne len posediačky. Vďaka polohovacím stolom je v dnešnej dobe už bežne možná práce postojačky. Tieto stoly vám umožnia jednoducho a rýchlo striedať pracovné pozície počas dňa. Ich výberu venujte dostatok času, prípadne sa obráťte na špecialistov, ktorí vám s výberom radi pomôžu.
