Posledná šanca! ❤️ Získajte zľavu až 20 % zľava na vybrané polohovacie stoly a ergonomické stoličky. Akcia platí do 29.2. alebo do vypredania zásob.

Vedeli ste, že postojačky pracovali už naši predkovia?

Hovoríte si, že práca postojačky je výmysel posledných rokov, keď začali ľudia tráviť stále viac času pri počítačoch? Nie je to tak celkom pravda. Aj dávnejšie totiž existovali také profesie, v ktorých sa ľudia poriadne nasedeli. Aj vtedy sa k práci radi postavili. To preto, aby im šla lepšie od ruky.


Prvý pohyblivý stôl?

Kto vymyslel prvý patent stola, pri ktorom sa dá sedieť aj stáť a  je tak možné si ho prispôsobiť svojim potrebám? To už dnes asi nezistíme. Podľa niektorých bádateľov pracoval postojačky už Leonardo da Vinci, pretože sa tak lepšie sústredil a menej podliehal únave. Zmienky o usporiadaní pracovného miesta sa začínajú v historických prameňoch objavovať predovšetkým v osemnástom storočí. Aj vtedy sa našli osvietení ľudia, ktorí vedeli, že dlhodobým sedením trpia naše orgány a obehový systém.

Niektoré profesie trávili pri stole množstvo hodín, nehovoriac o tom, že pracovná doba nemusela byť obyčajných osem hodín ako dnes. Spomeňte si na pisárov, účtovníkov, úradníkov... A o nejakej ergonomickej stoličke mohli vtedy len snívať.

Preto sa najskôr začali objavovať stojančeky podobné rečníckym pultíkom, pri ktorých bolo možné pracovať postojačky. Zaznievali prvé hlasy, ktoré chceli do škôl zaviesť špeciálne stoly, pri ktorých by deti mohli sedieť aj stáť.

Kto si obľúbil prácu postojačky?

Z dochovaných historických prameňov vychádza najavo, že aj množstvo známych osobností preferovalo tento typ stola. Koho medzi nimi nájdeme? Vládcov, ale aj spisovateľov...

 

  1. Mária Antoinetta žijúca v osemnástom storočí. V Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku je dodnes vystavený jej výškovo nastaviteľný stôl, ktorý bol obdarený špeciálnou kľučkou.
  2. Charles Dickens. Tohto spisovateľa určite nie je potrebné príliš predstavovať. Dickens si bol vedomý toho, že predovšetkým pri kreatívnej práci je potrebné občas povzbudiť myseľ aj telo. Preto bol fanúšikom dynamickej práce. To znamenalo, že 40 minút sedel a písal, 15 minút písal postojačky a 5 minút chodil. A k tomu mal prispôsobený aj svoj stôl.
  3. To napríklad spisovateľka Virginia Woolfová mala na vytvorenie a používanie vysokého stola svoje špeciálne dôvody. Jej sestra totiž bola maliarka a pri práci zásadne stála. Aby to nevyzeralo, že Woolfovej písanie je niečo menejcenné, tak sa k práci postavila aj ona.
  4. Medzi ďalších spisovateľov, ktorí radi písali postojačky, môžeme zaradiiť Ernesta Hemingwaya, Vladimíra Nabokova či autora Alice v krajine zázrakov Lewisa Carrolla a amerického štátnika a spisovateľa Benjamina Franklina. Zaujímavé je, že množstvo z týchto známych osobností si muselo svoj stôl, pri ktorom mohli stáť, samo vyrobiť, pretože v tej dobe nič podobné k dispozícii nebolo.
  5. Aj politickí lídri trávia množstvo času prerokovávaním zákonov, spisovaním a podobnou pracou pri stole. Aby sa mohol napríklad Thomas Jefferson lepšie sústrediť, aj on väčšinu svojich prácí spísal postojačky. Dokonca mal špeciálny mahagónový stôl so šiestimi nohami a nadstavcom.

 

História hovorí jasne

Dnes už nie je používanie výškovo nastaviteľného stola nič zvláštne. Nájdeme ho v pracovniach množstva známych osobností, ale aj obyčajných ľudí či vo veľkých kanceláriách rôznych firiem. Stále viac vychádza najavo škodlivosť dlhého sedenia. Navyše sa ukazuje, že pri striedaní polôh je človek viac produktívny. Výškovo nastaviteľný stôl toho dokáže skutočne veľa.

Hovorí sa, že to dobré preverí čas. O výškovo nastaviteľných stoloch a práci postojačky to rozhodne platí!

Zdroj fotografií: Liftor.sk

Autorka: Mgr. Markéta Veselá